Švédski deatheri IMPIOUS si svoj úspech naozaj zaslúžia. Majú za sebou viac ako desať rokov tvrdej práce, kariéru si budovali doslova krok za krokom. Ich nový album „Hellucinate“, ktorý vychádza 4. októbra na značke Metal Blade Records je prekrásne zrelou zbierkou energických death/thrashových vypaľovačiek. Gitarista Valle Adzic mal teda pri rozhovore pre Metalopolis viacero dôvodov na spokojnosť.

Ahoj Valle, hneď na úvod samozrejme blahoželám k vašej zmluve s Metal Blade a výbornému novému albumu „Hellucinate“. Ako by si vlastne porovnal spoluprácu s vašimi predchádzajúcimi vydavateľmi Black Sun a Hammerheart – Karmaggedon Media s tým súčasným Metal Blade Records?

Hej Rudi! Vďaka za pochvalu. Nuž, zatiaľ sme s Metal Blade veľmi spokojní. Možno je ešte príliš skoro na takéto hodnotenie, veď sme iba na začiatku našej spolupráce, ale do tejto chvíle šlape všetko úplne super. Porovnávať Metal Blade s Black Sun a Hammerheart je ako porovnávať Mercedes s Mazdou.

IMPIOUS sú už na scéne viac ako 10 rokov. Aký máš pocit, keď sa obzrieš za svojou doterajšou kariérou? Aká dlhá bola cesta od dema „Infernal Predomination“ k novému CD „Hellucinate“?

Ten čas preletel neskutočne rýchlo! Musím povedať, že to bola príjemná dekáda, užili sme si veľa zábavy. Dúfam, že teraz s novým labelom to bude ešte lepšie. Cesta od nášho prvého dema bola naozaj veľmi dlhá. Bolo to, ako si spomínal, pred viac ako desiatimi rokmi a za ten čas sa človek a všetko okolo neho výrazne zmení. Presne tak to bolo aj s nami. Musím priznať, že naše prvé veci zneli úplne nahovno. So súčasnosťou sa to snáď ani nedá porovnávať. Keď sme začínali, jednoducho sme zbúchali dokopy pár riffov a už sme to volali „song“. Teraz už vieme, čo chceme a ako to dosiahneme.

Páči sa mi váš „injekčný imidž“. Kto je zaň zodpovedný? Do akej miery je pre vás dôležitý imidž ako taký?

S konceptom pre náš nový album som prišiel ja sám. Nepýtaj sa ma, ako a prečo, jednoducho mi to jedného dňa napadlo. Imidž pre nás nie je nijak zvlášť dôležitý. A už vôbec nie na albume. Samozrejme, mala by tam byť nejaká, ako sa hovorí, „téma“, ale nie skutočný imidž. Plánujeme však niečo VEĽMI veľké pre náš ďalší album. Ak sa rozhodneme, že do toho pôjdeme, bude to až prekliato coolové! Nanešťastie ti o našich nápadoch nemôžem prezradiť nič viac. Musíš sa uspokojiť s tým, že to bude naozaj super a veľmi originálne. Keď hráme koncert, je to samozrejme úplne iná záležitosť. Vtedy je náš imidž založený na tom, že zničíme všetko, čo sa nám postaví do cesty. Snažíme sa robiť naše živé vystúpenia také intenzívne, ako sa len dá.

Keď sa už bavíme o koncertoch, je zaujímavé, aká bohatá je diskografia IMPIOUS ako cover bandu. Vaše vlastné spracovania hitov „Inner Self“ či „One“, songy od POSSESSED, RUNNING WILD, MŐTLEY CRŰE. Máte v tomto smere naplánované niečo nové? Hrávate prevzaté skladby aj na vašich turné?

Najnovšie sme nahrali cover od BLACK SABBATH, skladbu „TV Crimes“. Ešte ale nie je zmixovaná. Dokonca ani neviem, či ju vôbec použijeme. Dúfam, že skončí ako nejaký bonus alebo také niečo...niekde, niekedy. Na našom poslednom turné s NECROPHOBIC a SATARIEL sme hrali „Live Wire“ a ľuďom sa to podľa všetkého veľmi páčilo. Na našej nasledujúcej šnúre v októbri budeme hrať asi iba vlastné skladby.

Mimochodom, čo si ako „cover expert“ myslíš o doske „Graveyard Classics II“ od SIX FEET UNDER, na ktorej Chris Barnes s kapelou nahrali kompletný album „Back In Black“ od AC/DC?

Nechcem sa nikoho dotknúť, ale toto sa mi naozaj nepozdáva. Je to však len môj názor. Myslím, že SIX FEET UNDER sú aj napriek tomu skvelou kapelou.

Po tejto diplomatickej odpovedi prejdime už k vášmu albumu „Hellucinate“. Ako by si charakterizoval hudbu, ktorá sa na ňom nachádza? Cítite sa byť súčasťou novej vlny švédskeho metalu? Do akej miery sú pre vás zaujímavé kapely typu THE HAUNTED, DARKANE alebo SOILWORK?

Ja by som náš nový album opísal ako „kvalitný death/thrash metal zo Švédska“! (smiech) Naozaj si nemyslím, že by sme mali byť súčasťou nejakej konkrétnej scény či hudobnej vlny. Možno sme, možno nie, každopádne to tak necítime. THE HAUNTED sa mi veľmi páčia, zvlášť s Marcom za mikrofónom. Naozaj uznávam ich famózne muzikantské schopnosti. Hudbu DARKANE a SOILWORK nemám až tak napočúvanú, takže ich nemôžem hodnotiť. Podľa mňa sú všetky tieto kapely v porovnaní s nami predovšetkým oveľa menej „deathmetalové“.

Ako to vlastne vyzerá s metalom ako takým vo vašej krajine?

Mám pocit, že v tomto momente je metal vo Švédsku veľmi silný. Je tu stále viac a viac koncertov, hrá u nás veľa zahraničných kapiel, je to super. Extrémna hudba je verejnosťou oveľa viac akceptovaná, ako tomu bolo v deväťdesiatych rokoch.

Zaujal ma refrén skladby „Infernique“. Koho je ten vokál v štýle Roba Halforda? Prečo ste ho použili iba v tomto jednom prípade? V kombinácii s Martinovým growlingom to znie naozaj výborne!

Tým spevákom je náš kamoš Dan Cardesjö z kapely THE BREEDING. Ten refrén je vyslovene neplánovanou záležitosťou. Keď sme nahrávali demoverziu skladby „Infernique“, Dan bol práve v štúdiu. Spomínam si len, že som sa ho spýtal, či by si s nami trochu nezaspieval. Skúsili sme zopár rôznych verzií a v tom bum, bolo to tam! Vyšiel z toho tento úžasný refrén. Naozaj sme to nechystali, proste sa to prihodilo. Takéto momenty sú vždy jednoducho fantastické. Ide iba o túto jednu skladbu. Myslím, že by to bolo nudné, keby nám hosťujúci spevák spieval vo viacerých kúskoch.

Povedz mi niečo o poslednej skladbe na albume – „Suicide Park“, viac ako 9-minútovej hymne s atmosférou pripomínajúcou DARK TRANQUILLITY. O čom je jej text? Pri jej počúvaní som si totiž spomenul na song „Gallery Of Suicide“ od CANNIBAL CORPSE. Ten je o mieste, na ktoré chodia ľudia ukončiť svoje úbohé životy. Aký je ten váš park?

Náš park rozhodne nie je žiadnym detským ihriskom, to ti môžem povedať hneď na úvod. Táto skladba je veľmi zvláštna a špeciálna, keď si ju porovnáš so zvyškom albumu. V podstate sme nikdy niečo také nenahrali, bola to pre nás úplne nová skúsenosť. Text songu od CANNIBAL CORPSE som nečítal, ale podľa tvojho opisu sa mi zdá, že je tomu nášmu veľmi podobný. „Suicide Park“ vychádza zo skutočnej udalosti. Je o Jimovi Jonesovi a jeho stúpencoch, ktorí v roku 1978 spáchali hromadnú samovraždu. Okolo tisíc ľudí zomrelo po vypití nápoja s jedom. (bolo to v Južnej Amerike, v Guayane, kde sa táto sekta uchýlila - pre podrobnosti odporúčam knihu „Storočie šakalov, Století šakalů“ od V.P. Borovičku, pozn. aut.)

V októbri idete na veľmi zaujímavé turné s AMON AMARTH a DISILLUSION. Čo si od neho sľubujete? Aké sú vaše ciele a predsavzatia? Čo si vlastne myslíš o najnovších albumoch týchto kapiel?

Naším hlavným cieľom na tomto turné bude ukázať intenzitu našich koncertov čo najväčšiemu množstvu ľudí. Myslím, že toto turné pomôže predovšetkým rozšíriť naše meno, pretože, povedzme si na rovinu, v tejto chvíli sme v podstate neznáma kapela. Nový vydavateľ, nový album a turné nám určite pomôžu veľmi rýchlo tento fakt zmeniť. Teda aspoň v to dúfam. Nový album od DISILLUSION sa mi VEĽMI páči. Z novinky od AMON AMARTH som počul iba dve skladby, takže ju zatiaľ nemôžem hodnotiť.

Aké budú vaše ďalšie plány po tomto turné? Viac koncertov? Nový album?

Samozrejme, že už je čas na prípravu nového materiálu. Ja som s tým už v podstate aj začal. Budeme sa však sústrediť predovšetkým na koncerty. Chceme ich odohrať tak veľa, ako sa len bude dať. Najmä u nás vo Švédsku. Dúfam, že sa nám na budúci rok podarí dostať aj na nejaký letný festival. Bolo by to skvelé.

Valle, vďaka za rozhovor. Želám veľa šťastia na turné, nech sa vám darí!

Rudi, ďakujem za podporu. Zastav sa na pivko, keď budeme hrať v Prahe, v klube Black Pes. Cheerz!